Mam obcas pocit,ze sa vo svete stracam..

Mavam pocit,ze som sama i ked virm,ze stale su vokol ludia,co ma maju radi a ktorym na mne zalezi.Obcas sa vsak ani sama nevyznam,vtedy je najtazsie uchylit sa k myslienkam.Ked vsetko sa zda byt nespravne,tak strasne bolestne a stastie v nedohladne.Vo chvilach osamelych nieje sa ku komu utiekat,nieje sa kde vyplakat.Chyba mi moja prava polovicka,muz,co na vsetko zle zabudnut nauci ma.Muz,ktory ukryva sa v mojom srdci a jeho meno prameni z hlbky mojej duse.Sila dvoch,ten pocit opory,vedomie,ze clovek nebludi po zemi.